puesnada

Čo je vlastne umenie dnes? K tomuto človek zaujíma naozaj rozdielne postoje. Nehodno jeho stav ani odcudzovať, nehodno ho ani preceniť, je také aké vždy bolo, len hodnotiacich aspektov je viac, a nemožno nám teda jednoznačne sa prikloniť na jednu ani na druhú stranu náhľadov na dnešné umenie.

To čo dnes tisíc ľudí chápe rozdielne, má skutočne tisíc odlišných tvárí. Preto som sa na neho rozhodla pozrieť aspoň z troch rôznych aspektov: z aspektu kultúry, zábavy a kritiky.

Z hľadiska, menovite našej domácej, kultúry je súčastná pop-kulúra brakom, ktorý bohužiaľ udáva rytmus súčasnému spoločenskému vkusu. V tomto zmysle jej nemožno pripísať žiadnu umeleckú hodnotu prihliadnuc na univerzálne nároky umenia a jeho kultúrne rozmery. Niektorí z nás sú klasici, priznajme si to, a niekedy tomu môžeme byť aj radi. Sme romantickými individualistami vo vlne niečoho, čo si vraví móda. A hoci je individualizmus vraj nebezpečný, v literatúre nám môže byť záchranou...Áno nadstavujeme zrkadlá všetkej tej psycho - patologickej špine spoločnosti z tisícich uhlov, no zámer máme predsa spoločný... Umenie trpí, je jasné že trpí aj kultúra, a teda trpí i jednotlivec. Takže si dovolím tvrdiť, že umenie prešlo z fázy slov a obrazov do fázy subjektívneho vedomia a podrobilo sa štiepeniu, čiže dnes už nikto spoľahlivo nepovie, čo je na tom dobré a čo zlé. Lepšie povedané, málokto prizná umeniu pravdu, ak ho buď nevnímame alebo nemáme čo vnímať...

Ak by bola pravda, že umenie má byť zábavné a nedbať na mravný vývoj spoločnosti, potom za umenie dnes môžeme spoľahlivo považovať počítačové hry, pornografické filmy, hip -hopovú subkultúru, sexuálnych maniakov, a ďalšie drogové produkty ľudstva. V tomto prípade môžeme spoľahlivo potvrdiť, že áno, umenie sa rozvíja, vo svojom dekadentnom, úpadkovom, hodnotovom pláne. Možno ďalším problémom je i otázka hodnôt. Pre niekoho môže byť tento úpadok pozitívny, iný je ním znechutený... na svete je šesť miliárd psychologických subjektov, čiže nič nie je jednoznačné v mojom delení.

No pozrime sa na umenie i zo strany nepopulárnych moralistov. Ak kritika je umenie, tak ako táto téma od nepamäti dominuje literatúre, potom i absurdný humor so všetkou serióznosťou, ktorú prináša, je tá pravá definícia súčastného umenia. Ale bohužiaľ nie jediná. Kritiku možno nájsť i v radoch subkultúrnych umelcov, a to v hojnom množstve. Rytmické rapové rýmy tiež šťavnato kritizujú, a to aj bez potreby vyberaného slovníka, či iného umeleckého jazyka. Takže ak kritika je umenie, dnes sa v ňom stretávame čisto len s kritikou kritiky.

Vo všeobecnosti sa dnes umenie na jednej strane pitve a na druhej strane sa konzumuje. Na jednej strane máme ideálne predstavy klasikov a na druhej strane chceme rozvoj. Ale zrkadlo spoločnosti neklame. Možno to nie je umenie čo trpí, ale sme to práve my. Podľa mladých umelcov trpí tvorba. Asi niekde medzi tým bude cesta, ktorá čaká na naše kroky...